2.kapča

8. ledna 2013 v 0:16 | Dee |  HP: Angie
Druhá kapitola - Vysvetľovanie

"Dudley! Čo sa ti to preboha stalo?" zhíkla teta Petúnia. "Kto ti to urobil?"
"On!" ukázal prstom na Harryho. Cítila som veľkú zlosť z obidvoch Dursleyovcov. Nemohla som ju potlačiť.
"Ty! Čo si urobil môjmu synovi?"
"Ja? Nič."
"Čo sa ti stalo, Duduško?" spýtala sa teta.
"On... na mňa mieril tou vecou. Potom sa zotmelo... taký chlad... cítil som sa, akoby..."
"Akoby si nemal byť šťastný," dokončil Harry.
"Presne... potom som počul také veci... strašné. Odrazu to pominulo. Myslím, že som zahliadol anjela."
Dokelu!
"Ty si naňho použil tie čáry-máry!" vykríkol Vernon.
"Nie!" môj hlas bol ostrý ako britva.
"Čo ,nie´? Nevieš, o čo tu ide," povedala namrzená Petúnia.
"Nečaroval!" zopakovala som. "Toto mu spravili dementori, tie najodpornejšie tvory na Zemi."
"Čože? O čom to, sakra, rozprávaš?"
"Že tu boli dementori, sakra!" stratil nervy Harry.
"Dudley, ty si nejakého dementa videl?" spýtal sa Vernon. Dudley pokrútil hlavou.
"Prečo klameš?!" znova zareval Vernon.
"Neklamem. Muklovia dementorov nevidia."
"Čo je to mukel?"
"Nečarodejník," odpovedala som.
"Ty! Ty... tiež?" Vernonova tvár nadobudla fialový odtieň. Ja som sa pokúsila usmiať ako nevinnosť sama. "Eh... vlastne neviem, o čom hovoríš! A dementoidi neexistujú!"
"De-men-to-ri," vyhláskovala som.
"Sú to strážcovia z Azkabanu," ozvala sa Petúnia. "Povedal jej to ten chlapec... pred rokmi."
"Takže oni naozaj existujú, tí dememberi. Čo vlastne robia?"
"Spôsobujú to, že sa ochladí, vysajú z človeka všetko ťažké a prinútia ho prežívať to najhoršie, čo v živote prežil. Ak majú možnosť, tak človeku vysajú dušu. Harry a Dudley sa tomu vyhli iba o vlások. Keby som bola prišla o chvíľu neskôr, stali by sa z nich prázdne schránky."
Zhíkli a potom sa potichu spýtal Vernon:
"Prečo tu boli?"
"Niekto ich poslal na Harryho. Myslím si, že to bol ten istý chlapík, ktorý zabil jeho rodičov."
"Ako vieš o jeho rodičoch?" spýtala s Petúnia.
"Harry je v našom svete niečo ako... hm... legenda alebo princ. Každý vie, že prežil smrtiacu kliatbu a niekoľkokrát oddialil Voldemortov návrat," povedala som. Harryho tvár nadobudla ružovkastý odtieň.
A ja som si myslel, že to bude konečne niekto, čo ma nebude brať ako Chlapca, čo prežil. Pána, som ja ale idiot. Veď to dievča číta myšlienky, hundral si v mysli.
"To vážne? Oni... o ňom vedia?" zhrozil sa Vernon.
"Hej," povedal Harry. "Ak je to všetko, pôjdem si ľahnúť."
Do izby s dvoma posteľami som sa dostala rýchlo. Keď som zabuchla dvere a pozrela som sa na Harryho, jeho výraz mi povedal, že je zle.
"Tak, vysvetlili sme Dursleyovcom, čo sa stalo, teraz aj ja chcem vysvetlenie," povedal naštvaným hlasom.
Povzdychla som si. "Pýtaj sa."
"Ty si anjel?"
"Áno, som. Strážny anjel tretej triedy a..." prerušil ma list, ktorý sa odrazu vznášal pred mojou hlavou. Schmatla som ho a otvorila.
Vážená Cassia (strážny anjel tretej triedy),
S potešením Vám oznamujeme, že ste dosiahli hodnosť strážneho anjela druhej triedy preto, lebo ste zachránili dve ľudské duše.
Prajeme pekný deň,
Rada archanjelov, pobočka číslo tri.
"Čo ti to prišlo?"
"To je od rady, povýšili ma," povedala som to po muklovsky.
"Takže už nie si strážny anjel?"
"Som, áno, ale pred chvíľou som bola tretej triedy a teraz som druhej triedy. Nebo je veľmi komplikované, je rozdelené do niekoľkých častí, alebo - akoby som to nazvala? - do sfér. Je to veľmi zložité, tá naša hierarchia a o mnohých veciach nemôžem hovoriť."
"Ak si strážny anjel, prečo som nikdy žiadneho nemal?"
"Oh, ty si strážneho anjela mal, len nebol vždy len tvoj. Existuje skupina anjelov, ktorí pomáhajú ľuďom vtedy, keď ich potrebujú. Ja som však bola vycvičená na to, aby som ťa permanentne vysekávala zo života ohrozujúcich nebezpečenstiev. Bola by som lepšie vytrénovaná, no kto predpokladal, že sa Voldemort vráti tak skoro?"
"A aký si mala tréning?" spýtal sa.
"O tom nemôžem rozprávať pred smrteľníkom," pokrčila som plecami.
Bolo to tak, že prvých päť rokov ma učili anjelské zákony. Potom mi dva roky pomáhali udržiavať moju moc na uzde. Päť rokov som mala prax ako každý obyčajný strážny anjel a pomáhala som ľuďom ako svedomie. Viete, tí anjeličkovia na pravom pleci, ktorí vám radia, čo urobiť. Také postavenie má väčšina anjelov. Potom som sa za tri roky naučila všetko o Harrym, Harryho rodičoch a o muklovskom a kúzelníckom svete, hodiny etikety, a tak ďalej.
V premýšľaní ma vyrušila Hedviga, ktorá držala v zobáku niekoľko listov. Harry jej ich vzal a začal čítať.
"Toto je od Siriusa, že mám ostať doma. Tamten je od Rona, že či to je pravda a posledný je od Hermiony, ktorá sa tiež strachuje. Och, a tento je od Dumbledora, ktorý mi odkazuje, že po mňa príde Rád."
"Nemusíš mi to hovoriť. Ja by som ti to aj tak vyčítala z hlavy."
"A týmto sa dostávame k ďalšej veci. Toto nebude len kúzlo, ktoré sa vymklo z kontroly, však?"
"Nie. Každý špeciálny strážny anjel dokáže svojmu zverencovi čítať myšlienky."
"Takže ty dokážeš čítať myšlienky iba mne?"
"Bingo!" zavolala som. "Páli ti to."
"A ešte mám poslednú otázku. Ako to, že údajne vyzeráš ako Cassia?"
"Cassia naozaj zomrela. Aj jej rodičia, videla som ju. Potom som do jej tela prestúpil ja. Srdce jej začalo tĺcť, no bola som tam už len ja. Vďaka mne je toto telo navždy pätnásťročné."
Harry zhíkol Dokázala som si predstaviť, na čo myslí. Omyl, jeho myšlienky na mňa kričali.
"No tak, taký bol jej osud. Zomrela by tak či tak."
*****
"Alohomora," ozvalo sa spoza dverí.
"Krucinál, kto ma tu budí?" zavrčala som ešte zaspatá.
"Čože?" zobudil sa Harry.
"Sorry, kamoš, ale niekto sa ti tu vlámal do izby," povedala som, keď sa otvorili dvere.
"Ahoj, Harry," do izby vstúpil Lupin. Harry odzdravil. Zatiaľ som ich nechala tak, kto vie, koľko im bude trvať, kým si ma všimnú?
Bolo to niekoľko aurorov a členov Fénixovho rádu, ak som pochopila správne. Medzi nimi bol aj Moody, tentoraz dúfam, že to nie je smrťožrút v prestrojení, Kingsley a tiež aj Tonksová.
"Čaute," pozdravila som sa aj ja.
"Kto si!" zareval Moody.
"Pokoj, volám sa Cassia Warrenová."
"A čo tu robíš!"
"Hm... bývam tu?" uškrnula som sa.
"Dávajte si na ňu pozor!" vykríkol Moody. "Môže to byť maskovaný smrťožrút!"
"Ozval sa ten pravý, však?" spýtala som sa bez okolkov. Moody očervenel od hnevu, Lupin sa usmial a Harry prikývol.
"Buďte opatrní! Čo ju chcete odviesť do stanu?" vrieskal Moody. Namierila som naňho rukou a trochu som ho usmernila. Poslala som mu pozitívnu energiu. V tej chvíli Moody stíchol a milo sa usmial.
"Čo si to s ním porobila?" spýtal sa udivený Lupin.
"Nič, len som mu poslala trochu pozitívnej energie. Vyzeral, že by ju potreboval. Moje vlastné kúzlo," pochválila som sa.
****
Teda, let na metlách bol trochu viac problematický. Dala by som prednosť krídlam. Takmer som primrzla k metle. Nemala som z toho veľmi dobrú náladu, takže keď sme prišli na Grimmualdovo námestie 12, začala ziapať blacková.
"Humusáci, zradcovia krvi v mojom dome!..."
"Drž hubu, Blacková!" zvreskla som, keďže som nemala náladu počúvať jej otravné nadávanie. Na to sa vo dverách zjavil Sirius.
"A ty si kto?" zmizol mu úsmev z tváre.
"Ja som Cassia Warrenová," podala som mu ruku, "ty musíš byť Sirius Black."
"Ja... eh..."
"To je v poriadku, Harry mi o tebe rozprával." Skôr naňho myslel.
"A prečo?"
"No, Dursleyovci sú po smrti mojich rodičov jediní príbuzní. Ja som jediná prežila autonehodu," povedala som trpko. Skôr Cassiine telo ako jediné prežilo autonehodu.
"Och, no dobre, Kreacher ti ukáže izbu," povedal a škaredo zazrel na škriatka.
"Ako si pán želá, Kreacher zavedie do izby tú muklovskú humusáčku... keby to moja pani vedela..."
"Kreacher!" ozval sa Siriusov hlas.
"Nechajte ho, Sirius," povedala som potichu a ďalej so kráčala za domovým škriatkom. Keď mi ukázal na hosťovské dvere, potichu som vošla do izby.
"Páni," zašepkala som. "Ďakujem ti, Kreacher."
"Muklovská humusáčka prehovorila na Kreachera!"
Zatvorila som dvere a ocitla som sa sama v izbe s Kreacherom. Dala som si dolu tričko a zhmotnila krídla. Už neboli čisto biele, mohutné, už boli biele, jemné, trochu menšie a trblietali sa. Boli sťa posypané zlatom, diamantami. Kreacher na mňa pozeral s úžasom.
"Toto si, prosím, nechaj pre seba. Viažu ma zákony, ktoré mi zakazujú povedať ľuďom, kto som. Ty si však škriatok." Vyslala som naňho prúd pozitívnej energie. "Tam, odkiaľ som si odpúšťame, tak prosím, odpusť aj ty Siriusovi, že sa k tebe správa zle, alebo, že sa zrekol svojej rodiny. Odpusť mu, že zlomil srdce tvojej panej. Sirius nie je zlý človek," obhajovala som. Potom som si svoje nové krídla premiestnila do duchovnej sféry a obliekla som si tričko.
"Ako si anjel, želá. Kreacher bude poslušný domáci škriatok," povedal s úžasom v očiach a odišiel.
Po niekoľkých minútach vošiel do mojej izby Harry.
"Čo si s Kreacherom porobila?"
"Iba som mu ukázala, že je aj iný svet, ako je Zem."
"Myslel som si, že sa ľuďom nesmieš ukázať."
"Kreacher nie je človek. Sľúbil mi, že o tom pomlčí."
"Tak poď z izby, musím ťa predstaviť svojim priateľom."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 8. ledna 2013 v 14:17 | Reagovat

zajímavý :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama