1.kapča

7. ledna 2013 v 0:15 | Dee |  HP: Angie
Prvá kapitola - Sesternička


Au! Bolí ma celé, telo, celý človek. To mŕtve dievča má naozaj šťastie, že zomrelo. Keď som sa nasťahovala do jej tela, upadla som do bezvedomia.
Áno, ja som ten strážny anjel. Mám pätnásť rokov, čo je v našom svete ako nič.
Cnie sa mi. Cnie sa mi za tou nekonečnou lúkou, za zlatou, svetlom zaliatou oblohou bez Slnka, za motýľmi. Nijaké iné zviera by ste v nebi nenašli. Je tam len húf motýľov a každý je iný. A sú tam ešte duše zomrelých, duše nenarodených a anjelici.
Bolo mi povedané, že mám svojho zverenca, Harryho Pottera udržať nažive za každú cenu - on je priorita.
Som nesmrteľná a moja telesná schránka dievčaťa prestala starnúť okamihom smrti. Vyčítam si ich smrť, ale bol to ich osud.
Zaklopala som do domu číslo štyri na Privátnej ulici. Otvorila mi teta Petúnia.
"Ahoj, teta Petúnia," pozdravila som sa.
"Cassia! Ty si už tu?"
"Áno."
"Zvládaš to celkom dobre."
"Rodičia by nechceli, aby som bola smutná," povedala som.
"Máš pravdu."
Potom ma predstavila Dudleymu, s ktorým sa Cassia videla naposledy, keď kakala do plienok, strýkovi Vernonovi, ktorý nezabudol pripomenúť Harrymu, aby sa správal normálne, a tiež aj Harryho Pottera, toho nenapraviteľného chalana, čo chodí do polepšovne.
"Kde si to vlastne chodila?
"No, vo francúzsku som študovala na škole, ktorá sa volala Beauxbatons," povedala som. Vedela som, že nevedia, že je to škola čarodejníkov. Všimla som si Harryho reakciu.
Pozdvihol obočie. Čarodejnica, pomyslel si. Ja som prikývla. A čo Dursleyovci? Asi to nevedia, špekuloval. Mierne som potriasla hlavou. Uľavilo sa mu. Číta mi myšlienky?
Prikývla som. Vyzeral trochu zhrozene. To nie! Zreval v myšlienkach. Ja som sa uškrnula.
"Aha, musela to byť dobrá škola," povedala Petúnia.
"Áno, bola. Teraz si musím podať prihlášku na nejakú inú. Ale som už unavená," povedala som.
"Och, tvoja izba je na poschodí. Chlapče, zbaľ sa do prístenku!" zaburácal hlas strýka Vernona.
"No, mne nebude vadiť, keď budem v jednej izbe s Harrym. Veď je to na prázdniny. Nehovorili ste, že v tej polepšovni je internát?" povedala som a vyšla som do izby.
Harry zabuchol dvere.
"Ty si čarodejnica? Budeš chodiť na Rokfort? Ako to, že mi čítaš myšlienky?" spýtal sa ma.
"Som čarodejnica, doteraz som ani nevedela, že som s tebou spríbuznená. Tete a strýkovi som o tom nepovedala, pretože nevyzerali veľmi spokojní s tvojou mágiou, tak si užijem ich pohostinnosti, dokiaľ budem môcť - do tridsiateho prvého augusta."
"A čo tie myšlienky?"
"Upravila som kúzlo Legillimens ktoré sa mi vymklo spod kontroly a funguje to dvadsaťštyri hodín denne. Len však na také osoby, čo nemajú ani základy oklumencie. Napríklad teraz to beriem ako bzučanie v hlave, ale keď nad ničím nerozmýšľam alebo nič nerozprávam, tak počujem hlasy v hlave." Konkrétne, tvoj hlas.
Potom som pokrčila plecami, akoby mi na tom nezáležalo. Vlastne by mal byť rád - veď vďaka myšlienkam a víziám o nebezpečenstve ho budem udržovať nažive.
"No aj tak sa mi to nepáči. Ako je vlastne v Beauxbantose?"
"No, je to elegantný hrad a je to tam veľmi pekné. Samé záhrady a vysoké veže..." vymýšľala som si. "Madam Maxime je dosť prísna na dievčatá. Podľa nej by tam mali mať všetky víly pôvod. Tá Delacourová mala babičku vílu," snažila som sa pridržiavať faktov, "ja však nie. Veď vieš, muklovský pôvod."
"Aj moja mama mala muklovský pôvod," povedal. "Aj moja najlepšia kamarátka má muklovský pôvod." V myšlienkach si vybavil Hermionu a ako je mu ľúto, že jej Malfoy nadáva do humusáčiek.
"Neboj sa, ja sa od Malfoya nedám zdeptať. Na tú Hermionu sa už teším. A okrem toho, mne na tom nezáleží. Vraj čistá krv!" odfrkla som si. Aj anjelov na nebesiach štvala táto situácia medzi muklami a čarodejníkmi. "Má však špinavú dušu."
"To mi nenapadlo. Myslieť na dušu."
"Prečo nie? Duša je to najlepšie, čo máme. Je to, dúfam, najčistejšie, čo máme a nesmie sa zmrzačiť, popraskať alebo pretrhať," povedala som. "Vraždou sa jedinečná celistvosť duše poruší a niektorí túto poruchu dokážu využiť pre svoj prospech. Naberajú z tých vrážd silu a nebesiam pomaly dochádza trpezlivosť."
"Ti si dosť čudná. Nebesia? Duša?" čudoval sa Harry.
"Vieš, som veriaca. Verím, že niekde tam hore existuje raj a niekedy by som sa tam chcela vrátiť."
"Ako vrátiť?"
"Duše nenarodených odtiaľ pochádzajú. Vraj je tam veľká lúka plná motýľov a obloha je bez slnka, mráčika iba celá zaliata zlatým svetlom," spomínala som na domov. Potom som zvážnela. "Viem, že vieš, že sa život nekončí smrťou. Smrť je len začiatok, tak načo sa jej báť?"
"Myslíš si, že sa tam stretnem s rodičmi?" spýtal sa trasúcim hlasom. Mysľou mu prebehla posledná spomienka na rodičov. Na to, za akých okolností ich stretol poslednýkrát. Keď sa Voldemort vrátil. Boli oba tiene.
"Neboj sa. Nebudú to len odrazy vrážd z Voldemortovho prútika. Budú to ľudia. Takmer hmotní, no ich dotyky budeš cítiť."
"Ako to vieš? To, čoho sa obávam. To čo bude."
"To, čoho sa obávaš som ti vyčítala z mysle, prepáč. Odpoveď na druhú otázku je tiež jasná. Keď sme havarovali, prežila som klinickú smrť. Na malú milisekundu som zazrela nebo," klamala som. Nerada som klamala, no musela som. Taký bol zákon. Jediný raz, keď môže, nie, oprava, musí klamať. V mnohých prípadoch strážni anjeli ani veľmi nezasahujú do života svojho zverenca.
*****
Na druhý deň som sa zobudila v pochmúrnej nálade. Tete Petúnii som pomohla poumývať riad. Vlastne som to nerobila pre ňu, ale pre Harryho. Je to obvykle jeho práca. Keď už som strážny anjel, tak aspoň pomôžem svojmu zverencovi a rozdám trochu pokoja do takejto zvláštnej famílie.
Takže ma trochu prekvapilo, keď ma oslovil Dudley.
"Cassia, nepôjdeš s nami von?"
"S kým? Kde?" pokračovala som ako na výsluchu.
"Ja, Piers, Denis a pár ďalších kamošov."
"Ale kde?"
"Na detské ihrisko."
"Prečo?"
"Len tak."
"No, ja dosť pochybujem, že si tam idete stavať pieskové tortičky," zasmiala som sa.
"Keď už hovoríš o tortičkách..." nechal vetu bez konca.
"Dal by si si jednu, však? Neboj sa, Dud, sľubujem ti, že ak dnes nezbiješ žiadneho prcka, tak ti vlastnoručne upečiem obidve. A radšej na to dozriem," povedala som. Myslím, že dva čokoládové mafiny boli pre Dudleyho dosť veľkým lákadlom a ani sa neobťažoval zistiť, odkiaľ viem o tých bitkách.
Dudley mi predstavil jeho partiu. Jeden blbší, než druhý, s prepáčením. Musela som to tak nazvať. Niekedy sa inteligentné výrazy minú a ostanú len sprosté.
"Čo? Tak ty ho biť nebudeš?"
"Nie, Cassia mi sľúbila dve malé čokoládové tortičky, ak nechám prckov na celý deň na pokoji."
Jeho partia na mňa zazerala. "No čo? Nemám rada násilie a biť tieto malé decká?"
"Hej, mám nápad," povedal tuším Piers.
"Čo? Aký?" spýtal sa Denis.
"Ten tvoj bratranec, Dudley, nie je malé decko však?" spýtal sa Piers s iskrami v očiach Dudleyho.
"Hou, hou, hou, chalani, zaraďte spiatočku! Povedala som, že nemám rada násilie, ale Harryho nikto biť nebude!" zaťala som päste. Vedela som však, že to nemyslia vážne, inak by mi prišla vízia o tom, ako Harryho doriadia.
"Ha! A čo urobíš? Hádam ma len nezbiješ?" zasmial sa ďalší chalan, ktorého meno som nepoznala.
"V núdzových prípadoch môže byť núdzové riešenie, nehovoriac o tom,... ale nič." Zahovorila som. Nechcela som Harryho zradiť o tom, že viem, že je čarodejník.
Potom som vo svojej hlave cítila tlak a pred očami som mala scénku.
Z dnešného horúceho leta sa stane hladný večer. Harry a Dudley bežia. Harry vycíti prítomnosť dementorov. Sú tam dvaja. Najprv vysajú dušu Dudleymu, zatiaľ, čo sa Harry snaží vyčarovať patronusa, ktorý mu po júnových udalostiach trochu robí problém.
"No tak, expecto patronom," zašepká posledné slová predtým, než mu ten druhý dementor vysaje dušu.
Potom sa vízia skončila. Ja som si uvedomila, že chalani pri mne už nie sú a ochladilo sa.
"Dopekla!" zanadávala som si. Možno som anjel, no toto bolo zlé. Veľmi zlé.
Spomeň si, Cassia! Ako prinútiš zhmotniť si krídla? Sústredenie, sila vôle, schopnosť veriť.
Verím, že dokážem privolať svoje krídla do ľudského tela. Zo všetkých síl chcem, aby mi narástli krídla. Sústreďujem sa na to!
A ono to fungovalo. O minútu som stála len v podprsenke, lebo moje tričko sa pod náporom mohutných bielych krídel roztrhlo.
Rozbehla som sa a zamávala som krídlami. Onedlho som sa dostala na miesto vízie. Najprv som šla k Dudleymu, ktorý ma nevnímal, blúznil. Natiahla som ruky a prehovorila: "Odstúp, tvor! To, že nemáš dušu neznamená, že dušu zoberieš iným ľudským bytostiam!" vykríkla som. S dementormi to ani nepohlo.
"Ako chceš," zašomrala som. Natiahnutou rukou som vyslala dva lúče pozitívnej energie z neba. To nebolo čarovanie, o akom by sa dozvedelo ministerstvo. Na dementorov to fungovalo skvele. Tam, kde ich to zasiahlo ihneď vzbĺkli a už ich nebolo. Zachránila som dva ľudské životy. Dve ľudské duše.
Keď som si uvedomila, že mám na sebe len rifle a podprsenku, zahalila som sa krídlami.
"T-ty..." zakoktal sa Harry. Keď som mu pozrela do hlavy, mal tam neuveriteľný zmätok.
Podišla som k nepríčetnému Dudleymu. Dýchal prerývano a celý sa triasol. Poslala som mu prúd pozitívnej energie. Keď som sa otočila na Harryho, ústa mal otvorené dokorán.
"Zavri ústa, lebo ti do nich vletí mucha," zasmiala som sa. Ústa zavrel, no oči mal stále otvorené v šoku. "Haló? Je ti niečo?" Zamávala som mu rukou pred očami. Asi áno, pomyslela som si. Poslala som aj jemu prúd pozitívnej energie na upokojenie.
Párkrát zaklipkal očami. Potom sa mu vrátila reč.
"Ty si..."
"Anjel? Áno. Presne strážny anjel."
"To je nemožné," zamrmlal, "nemôže byť."
"Prečo?"
"No... tie mohutné krídla... pod obtiahnutým tričkom by som si ich všimol..."
"Ako chceš, ale požičiaš mi mikinu," prevrátila som oči.
Otočila som sa mu chrbtom a roztiahla som svoje mohutné krídla. Sústredila som sa na to, že ich už nepotrebujem, nech sa vrátia len do svojej myslenej podstaty. O chvíľu som ich váhu už necítila a na moje plece dopadla bunda, ktorú som si s radosťou obliekla.
"Vďaka," zamrmlala som sa.
"Ako si...?"
"Nie tu," prerušila som ho. "Niekto by to mohol počuť. To, čo si videl si necháš pre seba." Prikývol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 7. ledna 2013 v 19:35 | Reagovat

Hezký.. doufám, že napíšeš pokračování :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama