17.Kapitola

25. května 2012 v 21:01 | dee |  Element
Osemnásť - Element
Pohľad rozprávača:
Cassie Warrenová sedela vo vode. Pripravovala sa na tú chvíľu už tri mesiace, no mala pocit akoby ešte len teraz začala žiť. Nechcela odísť. Nie takto skoro.
Aj Sam vstal a sadol si do rieky ku Cassie. Chcel byť s ňou, chcel byť pri nej. Pri jej posledných chvíľach. Láska prišla, poznačila ho a čoskoro odíde. Bol vďačný aj za tie tri krátke mesiace. Ale v porovnaní s tým, že ju ľúbil od pätnástich to nič nebolo.
Cassie začali tiecť slzy. Cítila ako je s vodou stále viac a viac spriaznená. Necítila si prsty na nohách. Už sa iste začala premena. Pocit šiel pomaly vyššie a vyššie. Už bol o milimeter vyššie.
"Sam, už sa to začalo." Šepla
"Nie." Pridusene zo seba vytisol Sam. "Prosím, nie."
A pocit šiel o milimeter vyššie. Bolo to neskutočne pomalé.
"Bolí ťa to?" spýtal sa Sam, keď konečne našiel reč.
"Nie. Len sa cítim s vodou spriaznená viac ako inokedy. A neviem kde končí voda a začínam ja. A je to veľmi pomalé. Zvláštny pocit." Komentovala Cassie. Zarazilo ju s akou ľahkosťou rozprávala o deje ktorý ju zabíja. Raz bola prispôsobivá na takéto situácia a nikdy sa to nezmení.
Sam mlčal. Len horko ťažko sa premáhal aby nezačal vzlykať. Lenže to nechcel Cassie sťažovať. Vedel by, že by neodchádzala pokojná. Ale on nechcel aby odišla, sakra! On ju ľúbil! A Cassie to dobre vedela. Aj ona ho ľúbila.
Nevedela ako dlho tam sedeli. Cassie si už necítila chodidlá a jej ponožky a botasky odplavilo. Naskytol sa jej pohľad na nohy. Videla ich. Boli úplne priesvitné, boli to len obrysy. A chodidla sa jej rozplývali.
"To nič, to nič... bude dobre." Chlácholila prestrašeného Sama. "Nič ma nebolí." Usmiala sa naňho.
Cítila, že jej telo, duša a voda o chvíľu nebudú mať hranicu.
A tak to pokračovalo ďalej. Kolena si už necítila a jej dlane boli priesvitné. Ku podivu ju nič nebolelo. Bol to pokojný odchod. Cítila sa spätá s vodou. Veľmi úzko. O chvíľu bude za hranicou. Bude vodou.
Ľahla si na vodu, ktorá ju nadnášala.
"Sam, odíď. Bol si so mnou do konca. Nechcem aby si videl ako sa to stane." Poskočil jej hlas. Zo všetkého sa najväčšmi obávala o Sama. Nie o to, že neprejde na druhú stranu, nie toho, že nebude vnímať. Bála sa o Sama.
Sam prikývol a naposledy ju pobozkal. Potom odkráčal do hustej tmy.
Cassie stále ležala a stále rozmýšľala. Stále vnímala. Už si necítila dolnú časť tela a pás. Vtedy všetko nabralo rýchle obrátky. Pomaly sa jej zvyšok tela začal rozplývať. Rozplynuli sa jej ruky, trup aj tvár. Cassie Warrenová sa stala vodou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama