Zasiahnutá živlami

22. února 2011 v 12:00 | Dee |  Poviedky jednodielne
Zobudila som sa na zvuk budíka. Sadla som si na posteľ a poobzerala sa po izbe. Videla som nabielo namaľovanú stenu, dve postele, okno, na ktorom bol tmavomodrý záves. Nie, počkajte, nebola to len taká tmavomodrá. Vyzerala ako zafír, prisahám, že sa aj ligotala.

Niečo mi to pripomenulo, ale nevedela som čo to malo byť. Na poličkách neboli nijaké veci, a na stole som mala akési knihy a tašku. Na stoličke bolo moje oblečenie. Čo to má došľaka znamenať?
Neviem si spomenúť, kde som a prečo tu som.
Dievča v druhej posteli spalo. Odkráčala som do kúpeľne a zrazu sa mi vyjasnilo to, na čo som si nemohla spomenúť. Na čele mi svietil tmavý zafírovomodrý vyplnený (?) polmesiac. Čo do kelu? Čo som ja nejaká Zoey Redbirdová 2? Nie, je to len kniha. A pri pohľade na ten symbol mi začali v hlave víriť spomienky.
*****
Predtým, než ma označili som bola normálne pätnásťročné dievča. Šla som zo školy domov a narazila som na Hľadača, ktorý na moje čelo priložil prst. Keď ma prestala bolieť hlava od nového znamenia, zhrnula som si ofinu a nasadila šiltovku. Boleli ma oči, ale pozerala som sa priamo pred seba. Došlo mi, čo mám robiť a vzala som prvý autobus do Martina. Tam je najbližšia Škola noci.
Cesta trvala asi pätnásť minút a keď som dorazila, vyhľadala som veľkňažku. Dala mi knihy, na ktoré som sa ešte nepozrela aj keď ležali na stole.
"Ty si Samanta Nováková? Ja som Valéria." spýtala sa veľkňažka.
Preglgla som a odpovedala: "Áno, som to ja."
"Asi ťa desí tvoj nový život, čo? Dovoľ aby som ti vysvetlila pár vecí. Superzmena je zložitý dej a nemusíš to prežiť. Nehovorím ti preto, aby som ťa vystrašila, ale preto, aby si žila naplno a bola si pripravená. Tu v Škole noci v Martine, ale aj po celom svete sú triedy Tretiaci, Štvrtáci, Piataci a Šiestaci. Vyučovanie začína o ôsmej večer. Najprv ťa zavediem k mentorke a potom do izby. Nanešťastie všetky dvojky sú plné, takže budeš bývať sama," povedala Valéria. Asi mi to hovorila, aby som mala vo veciach jasno, ale bol to pre mňa ešte tvrdší oriešok. Valéria je celkom vysoká a vyzerá na dvadsať, aj keď pochybujem, že toľko má. Má čierne a dlhé vlasy vyčesané dozadu a jej znamenie mi nemohlo uniknúť. Pri polmesiaci mala z každej strany ornamenty na čele. Presahovali jej až na líca. Tieto ornamenty vyzerali skoro ako runy. Takže musí mať veľmi dobrú intuíciu, alebo vie čítať myšlienky. Pri nej si musím dávať pozor.
"No,...um...áno. Desí ma to." Ježiši, to bolo trápne ako som sa zakoktala.
"Samanta, na večeru príď o piatej ráno." povedala, "A ešte niečo. Keby si si chcela zmeniť meno, aké by bolo?"
"Samanta, hoci priezvisko sa mi nepáči." Zamyslene som povedala.
"Tak od tejto chvíle si Samanta. Žiadna Nováková." Povedala a žmurkla na mňa, "Tak a sme tu. Tvoja mentorka je Circe. Vybrala si meno po veľkňažke, ktorá mala spojejie s vodou. Neskôr ti všetko vysvetlím dopodrobna.
Tu máš rozvrh. Circe, vediem ti Samantu.
Bola označená len pred dvoma hodinami," povedala mojej mentorke a otočila sa ku mne, "Vitaj v novom domove!" Zasmiala sa. Bol to srdečný smiech.
"Tak, Samanta, odvediem ťa do izby. Na stole budeš mať pravidlá školy. Chcem, aby si mi povedala o každom probléme aký sa vyskytne.
Na to sú mentori," jej láskavé slovo ma pohladilo na srdci. Už sme boli pred izbou. Na nej bolo číslo 18. Vstúpila som dovnútra prezliekla som sa, natočila budík na pol piatu ráno a zaspala.
*****
Budík ma zobudil. Obliekla som si uniformu. Na nej bol znak. Čierny, okrúhly a strieborná špirála bola vyšitá. Točila sa dostredu. Šla som do kúpelne učesať svoje vlnité čokoládovohnedé vlasy. Keby som mala také blonďavé a rovné ako Circe.
A vtedy som to uvidela. Zafírovomodrý vyplnený polmesiac. Až pridobre som vedela, čo sa stalo
so Zoey Redbirodvou. Na poličke som uvidela šampón, sprchový gel, nejaký krém a niečo, čo vyzeralo ako make-up. Vzala som to do ruky. Na vrchnáku písalo čiernym tlačeným písmom KRYCÍ KRÉM. Tak som ho otvorila a naniesla som si vrstvu tak, aby mi ostal iba "obrys". Funguje to. Na stole boli nejaké knihy a zopár papierov. Vzala som papiere a študovala. Jeden bol Rozvrh hodín.
*****
Samanta - Tretiačka - Mentor: Circe
1.Hodina - Upírska sociológia - prof. Circe
2.Hodina - Kreslenie - prof. Valéria
3.Hodina - Literatúra - prof. Sappho
4.Hodina - Rituály upírov - prof. Remília
5.Hodina - Angličtina - prof. Nolan
                         Obed
*****
Tak to som v šoku. Žiadna matematika, žiadne prírodné vedy! Juhú. Potom tam boli pravidlá školy.  A tretí papier bol plán školy. Poskladala som si ho a dala do džínsov. Pozrela som na hodinky. Trištvrte na päť.
Prešla som po chodbe, odbočila doprava a už som bola tam. Stála som hneď za dievčinou, ktorá mohla mať toľko ako ja. Mala Dlhé rovné vlasy. Špinavý blond. Otočila sa.
"Ahoj. Ty musíš byť nová, ešte nikdy som ťa tu nevidela. Ja som Sára. Prepáč. Už to nezvládam. Dnes mi zomrela spolubývajúca." Už už som si myslela že sa rozplače.
"Čau, Sára. Ja som Samanta. Ja tiež nemám spolubývajúcu a hej, som tu nová. Nebuď smutná. My dve môžeme byť kamošky." Len čo som to povedala, trochu sa pousmiala.
"To hej, moja mentorka Sappho mi povedala, že sa po večeri sťahujem k tebe. Neboj sa nie je to tu strašné. Som tu mesiac a ešte som nepila krv. Chvalabohu"
"Dokelu, na to som ani nepomyslela." Schmatla som podnos a nabrala šalát ku kurčaťu s ryžou, "a kedy máme večierku?"
"O hodinu," povedala. Bola som prekvapená. Mlčky sme zjedli večeru a pobrali sa do izby. Zastali sme pred jej izbou. Vzala si svoje veci a šli sme na našu izbu. Až teraz som si všimla, že môj kufor stojí pod stolom. Pri vybaľovaní sme kecali.
"A
aké sú rituály?" opýtala som sa.
"Je ich viac no ja poznám len jeden. Obrad mesačného splna. Bude zajtra o polnoci. Budeme mať len tri a pol hodiny a potom pôjdeme na obed. Po obede je obrad. Zajtra na sociológii sa o tom bude diskutovať, čiže o jednu hodinu menej."
"Aha. Trochu sa toho desím."
"Ničoho sa neboj, je to zábavaaaaaaa" zívla si. Trochu sme boli ticho, a dovybaľovali si. Vtedy som šla na Wecko. Prezliekla som sa. Sára otvorila dvere a namierila na mňa sprchu. Chichotali sme sa. Sprchu som jej vytiahla z rúk a aj ja som ju območila. Ešte dobre, že mám náhradné pyžamo.
No zabudla som na jeden dôležitý fakt. Na krycí krém.
"Čo do...?"
Sára nemala slov. Pozrela som sa do zrkadla a otočila som sa k nej, "Prečo si mi to nepovedala? Ako je to možné?"
"Ja neviem, ako k tomu došlo a ani prečo. Sára, prosím, pochop to. Nechcem vyzerať ako exot. Prosím nikomu to nehovor."
"Tak dobre, ale ráno sa zobuď skôr aby ťa nikto nepristihol. Pôjdem ti po náhradné pyžamo a ja sa prezlečiem v izbe." O sekundu bola naspäť aj s mojim pyžamom. Prezliekla som sa.
"Môžem?" spýtala som sa, či je už prezlečená a či môžem vojsť.
"Hej!"
Ešte sme sa dlho rozprávali, aby sme sa spoznali. Ona nemá nijakých kamarátov okrem mňa, takže sme teraz akosi najlepšie kamošky. Sára je trochu nešťastná osoba. Veď kto by chcel aby ho dali vlastní rodičia do detského domova? Mala naozaj ťažký život a tak označenie bolo pre ňu doslova spásou. Tu sa naučila znova dôverovať ľuďom, no potom prišla rána. Zomrela jej spolubývajúca. Už neviem ako sa tá spolubývajúca alias ex-najlepšia kamoška volala, ale bola z tej istej dediny, Podturzovky, ako ja. Možno sme sa poznali.
Ja som jej o sebe tiež čosi povedala. Že mám jednu sestru, dvojičku a že vyzeráme navlas rovnako, ale sme povahami odlišné. Vpodstate som mala dobrý život, ale len zlé obdobie. Presvedčiť sa môžete sami. Veď sa mením na krvilačné monštrum. Ale ja nechcem ani byť upírkou a ani zomrieť. Jedna spása na tých všetkých krvavých záležitostiach je Nyx. Prekvapilo ma keď som sa začala zhovárať s bohyňou keď mi naozaj odpovedala.
Hlavu som mala plnú myšlienok a bola som aj už trocha ospalá. Pozrela som na hodiny. Pol ôsmej ráno. Čo asi robí moja bývala ľudská bestfriendka Nika? Či sa mi chcelo spať alebo nie, zmáhala ma únava. Nakoniec som upadla do tvrdého spánku,
*****
Podrobnosti už viete. Zobudila som sa, spamätala som sa, atď.... Naniesla som si krycí krém na polmesiac, tak, aby z neho bol len obrys. Obliekla som si uniformu a hodila vankúš po Sáre.
"Čo je? Čo je?" zdvihla hlavu a ospanlivo zívla.
"Tak ja som tu nová a ty sa pýtaš ´Čo je? Čo je?´ som tu prvý deň a nechcem zmeškať," vybehla som na ňu no vzápätí mi to bolo ľúto, "Prepáč. Nechcela som na teba tak vybehnúť." Cítila som sa tak trápne.
"To nič."
Na raňajky som si dala rožok s maslom a šunkou. Schmatla som knihy, rozvrh a pero a bežala som cez internátnu chodbu do triedy. Na dverách bolo napísané III.r. Takže som tu správne. Sadla som si k Sáre a hľadela na ostatné decká. Bolo nás tam asi desať. Nie veľa. Do triedy vošla Circe. Jej tetovanie je spleť ďalších polmesiacov spojených s vlnami oceána.
"Tak, je to skvele načasované, že sa k nám Samanta pridala práve dnes. Kto vie čo je dnes za deň?" Circe mala neuveriteľný energický hlas.
"Dnes je Zimný Slnovrat a zároveň je spln. Je to veľmi magická noc. Obrad mesačného splna sa tým venuje piatim živlom, vzduchu, ohňu, vode, zemi a duchu" Dievča s ryšavými vlasmi a zelenými očami mi vyrazilo dych.
"Správne, Miroslava," pochválila Circe, "dnes je Zimný Slnovrat. Ale ako viete, nemôžeme len celý čas rozprávať o udalostiach. Hlavné je vzdelávať sa. Tak trieda. Dnes napíšete pár viet o našej bohyni."
Porozmýšľala som a začala písať. Prišlo mi na rozum ako mi Nyx odpovedala na modlidbu. Bolo to neuveriteľné.
"Samanta, prosím ťa, ukáž mi tvoj zošit ak už máš dopísané,"
"Dobre, profesorka," vstala som a šla jej ukázať zošit.
*****
"Slová bohyne Nyx:
"Tma sa nerovná vždy zlu, tak ako svetlo neprináša vždy len dobro."

Bohyňa Nyx
je známa pod rôznymi menami...
Meniaca sa žena, Gaea, A´akuluujjusi, Kuan Jin, stará matka Pavúčica, ba dokonca Úsvit... Nyx - Bohyňa upírov.
  Najprv ju uctievali starobylí Gréci zasiahnutí superzmenou ako matku, ktorú hľadali v nekonečnej noci. Ich nasledovníkov po mnohé stáročia nazývala svojimi deťmi.
Bohyňa Nyx obdarúva svoje deti darmi - špeciálnou mocou. Obdarovaní sú postavení pred zodpovednú úlohu, aby sa stali vodcami ostatných nazývanými Veľkňažky alebo Bojovníci.
Upíry oslavujú Nyx ako vodkyňu matriarchálnej spoločnosti, pričom muži sú uznávaní ochrancovia a spoločníci. Nyx má manžela, boha Erebusa, ktorému je oddaná. Obrady na uctenie si bohyne Nyx sa volajú
Obrady mesačného splnu."
*****
         "Správne Samanta, máš za to jednotku," zapísala mi známku do indexu. Počula som, ako Sára uznanlivo zahvízdala. Čo z toho robí taku vedu, že som to vedela? Vtom zazvonilo.
"Pána, Circe je bomba!" povedala som, keď sme boli na chodbe.
"Hej."
"Ahoj, Samanta, ja som Miroslava." Sladký hlások. Niečo tu nesedí.
"Choď do riti, Miruška, ty sprostá krava!" Sára ju očividne nemá rada.
"Ako chceš." . Miruška odpochodovala.
"Prečo ju nemáš rada?"
"Je to podrazáčka. Viem o tom svoje. Nie je síce nebezpečná, no vie ti narobiť problémy. Radšej sa od nej drž ďalej. Je to sviňa ale už nič neznamená."
"Okej, budem sa od nej držať ďalej. Sára, povedz mi, kto je tu ešte s nejakým nadaním?"
"Niccola má vízie, je šiestačka. Asi najväčší talent. Nikdy nevieš kedy na ňu prídu. Linda, tá je zasa výborná jazdkyňa, povráva sa, že sa vie rozprávať s koňmi. Recitátorov je tu dobrých veľa. Asi desať. Napríklad taký Marek, ale je piatak, alebo Diana, tá je štvrtáčka. A v lukostreľbe je asi päť dobrých. Nie som si istá, ale mám tušenie, že Miriam, Miruškina ségra, sa vie rozprávať s mačkami. Väčší dar od bohyne mláďatá nedostali. A ty máš nejaké nadanie?"
"Ja mám len pocit, že sa mi upíri nedostanú do hlavy."
"Tak to je skvelé! Čo by som za to dala ja!" zakvílila Sára.
Zazvonilo, čo znamená, že ďalšia hodina je kreslenie. Profesorka Valéria vyšla do triedy. Je taká úžastná a veľmi mocná. Nemožno uniknúť moci jej tetovania v podobe rún. Vyzerajú tak starobylo...
"Tak trieda, vyberte si náčrtníky a ceruzku. Pokúste sa nakresliť vaše tetovania ako si ich predstavujete. Vychádzajte z vašej povahy a hľadajte vo vašom vnútri. Počúvajte hlas srdca"
Vybrala som ceruzku a kreslila som. Polmesiac. Nad rošíreným znamením som rozmýšľala dlho.
Nyx, aké bude moje znamenie? Poraď prosím, povedala som v duchu.
Jedinečné. Také ako si ty. Ver si dcérka, ozval sa sladký hlas v mojej mysli.
Tak dobre, teš sa jedinečné znamenie, povedala som si A začala som kresliť. Boli to figliánske znaky, ktoré pripomínali čipku. Naozaj nádherné. Poobzerala som sa po triede. Sára mala načrtnutý polmesiac, no po tetovaniach ani chýru. Podobne na tom bol zvyšok triedy.
Moja kresba vyzerala asi takto. Ukázala som ju Valérii. Povedala, že mám talent a do indexu mi zapísala jednotku. Uff, to je ale nezvyčajný deň. Kým v starej škole som mala najlepšiu známku dvojku, tu som na dvoch hodinách schytala dve jednotky. Nakoniec zazvonilo a Valéria pozbierala  všetky práce.

*****
"Sam? Ako to, že si dostala jednotku? Ja som s Božou pomocou dostala trojku a okrem teba nebola žiadna jednotka ani dvojka." Sára bola trochu smutná.
"Ja neviem, proste ma to napadlo," povedala som. Rozhodla som sa mlčať o Nyx, lebo by ma skúmali niekde v laboratóriu.
Prestávka rýchlo ubehla a zazvonilo na Literatúru. Sappho vošla do triedy. Jej gaštanové vlasy si nemohol nih nevšimnúť a tetovanie sa podobalo na keltské uzly navzájom spletené.
"Dnes už preberať nebudeme nič, zato si napíšeme písomku." Povedala Sappho.
Čože?, chcela som povedať, no papier bol už na lavici. Test nebol ťažký, bol o knihe Tri gaštanové kone od Margity Figuli, čo som chvalabohu čítala. Pýtal sa na postavy, obsah atď... Mali sme naňho polhodinu. Dopísali sme a šli na obed.
*****
Na obed bola pizza Quatro formaggio. Rýchlo som zhltla a ponáhľala som sa aj so Sárou do kruhu. Chytili sme miesta v predu. V strede kruhu bolo voľné miesto, na nakreslený pentagram. Na každom ramene bola jedna svieca. Žltá, červená, modrá, zelená a fialová.
Valéria prešla do stredu a povedala: "Vzduch, oheň, voda, zem a duch, privolávam Vás!"
Keď sa dotkla plameňom žltej sviece vial okolo mňa vzduch a naddvihol ma asi 5 cm dovýšky. Pri červenej svieci som pocítila teplo, a moja pokožka svetielkovala. Vtedy, keď sa plameň dotkol modrej sviece pocítila som chlad, cítila som oceán a dlážka bola mokrá. Pri zelenej sviečke som zas cítila rozkvet kvetov, pod nohami trávu a počula som štebotať vráky. A keď piata, fialová sviečka vzbĺkla, cítila som mier a pri rukách som mala fialové svetlo. Aj pod nohami. A potom to svetlo osvietilo celé mesto. Tá fialová žiara šla zo mňa. Vtedy ma to naddvihlo asi meter nad zem a cítila som sa tak príjemne ako nikdy predtým.Všetci sa ku mne otočili a zízali na mňa. Fialové svetlo ma sľahkosťou položilo na zem a prišla ku mne Circe.
"Proroctvo sa naplnilo," zašepkala Circe a pokračovala:
"To mláďa, ktoré má polmesiac vyplnený,

Tej dievčiny bude osud naplnený.

Vtedy ju celá Škola noci objaví,

Keď každý živel naplno sa prejaví.

Ľudia nás prestanú odcudzovať,

Veľké veci budú s nami plánovať."
"Nie, nemá vyplnený polmesiac," ozvala sa Valéria, Vtedy som si rukou prešla po čele a odhalila som skryté. Prisahám, že každý zhíkol. Až vtedy som si uvedomila, čo je to za dar. Dar spojenia s piatimi živlami.
*****
Biele svetlo zostúpilo na zem. Zhmotnil sa nejaký tvar. Okamžite som ho spoznala. Nyx, moja milovaná bohyňa. Prešla mi rukou po čele a lícach a pocítila som páľavu, či pichanie.
"Samanta, prešla si superzmenou a dúfam, že sa staneš veľkňažkou školy. Zároveň si odrazila pozitívnu energiu piatich živlov do mesta, takže vás, upírov, už ľudia nebudú odcudzovať." Láskavo povedala a usmiala sa na mňa. Jej hlas bol ako hudba.
"Ale ja mám len 15 rokov," povedala som.
"Ja nehovorím hneď teraz, dcérka, máš na to čas. Ak ti do škola dovolí, môžeš ostať so Sárou a učiť sa potrebné veci. Si jedinečná." Bohyňa povedala a zmizla.
*****
Na izbe som si pozrela tetovania. Boli presne také aké som ich nakreslila. Bola som veľmi rada, keď Valéria schválila Nyxin návrh. Šťastná som upadla do tvrdého spánku.
*****
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 15. května 2012 v 21:41 | Reagovat

Ako som už písala, ŠN nemusím, ale tvoj príbeh je dobrý - lepší, aký dokázali vymyslieť autori. :) Chválim. :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama